Nové výzvy v práci s mládežou? Prinášame Vám výsledky dotazníkov. - Zajednolano.sk

Nové výzvy v práci s mládežou? Prinášame Vám výsledky dotazníkov.


pic. dotazniky

V období od júla, takmer  do konca septembra 2015 prebehol online zber údajov prostredníctvom rôznych dotazníkov uverejnených na stránke www.zajednolano.sk, pod názvom  „Mladí môžu meniť politiku“. Dotazníky boli špeciálne určené pre mladých ľudí a špeciálne pre pracovníkov s mládežou.

Srdečne ďakujeme všetkým, ktorí venovali svoj čas vyplneniu našich dotazníkov. Výsledky prvých dotazníkov utvárajú obraz o tom, ako  mladí ľudia vnímajú trávenie voľného času, čo si predstavujú pod pojmom aktivity mimoškolského vyučovania, aký majú názor na organizácie pracujúce s mládežou a ako si predstavujú ideálneho mládežníckeho pracovníka. Tento dotazník je súčasťou konzultácií v rámci IV. cyklu štruktúrovaného dialógu na Slovensku, ktorý je samotným nástrojom pri zisťovaní reálnych potrieb mladých ľudí a ktorý následne pomôže nasmerovať ďalšie aktivity v oblasti práce s mládežou.

Dotazník pre mladých ľudí obsahoval 8 tematických a 5 identifikačných otázok. Počet odpovedí bol celkom 452.

IDENTIFIKAČNÉ OTÁZKY:

Dotazníky vyplnilo 266 žien a 176 mužov.

Prevažná väčšina mladých ľudí, ktorí odpovedali na otázky bola veku do 18 rokov (244), teda ešte s neukončeným základným vzdelaním, najväčšie zastúpenie mal Trnavský a potom Košický kraj, najmenšia účasť bola z Nitrianskeho kraja.

Najviac mladých ľudí zastupovalo občianske združenia ako Ideálna mládežnícka politika (115) a Domka (61), motiváciu vyplniť dotazník dostali viacerí od vedúcich z  OZ  Ďakujem- „Palikerav“.

 

TEMATICKÉ OTÁZKY:

Boli vyhodnotené nasledovne:

I. KDE BY SI HĽADAL POMOC?

  1. Prevažná väčšina mladých ľudí, v prípade, že by potrebovali pri riešení situácie pomoc a podporu, by sa obrátila na aktívnu neziskovku, ktorá pracuje s deťmi alebo mládežou, prípadne by požiadala o pomoc aktívnych ľudí pracujúcich v iných neziskovkách. Mnohí by tiež využili možnosť zorganizovať si svoju vlastnú skupinu priateľov a spolu pripraviť plán. Najmenej z nich by oslovilo Radu študentov vysokých škôl.
  2. Pri výbere organizácie, ktorá by mala mladému človeku pomôcť pri riešení situácie sú najdôležitejší správni dospelí vedúci, ktorí ho nechajú nájsť vlastné riešenie, ale poradia, keď nebude vedieť ako ďalej. Takisto je pre nich veľmi dôležitá prítomnosť priateľov, rovesníkov ochotných sa pridať, resp. pomôcť.
  3. Podľa mladých ľudí, ideálna organizácia by mala mať mladých pracovníkov, približne vo veku do 30 rokov, ktorí budú mládeži rozumieť, príjemných, kreatívnych, mala by mať rodinný charakter, byť otvorená, ústretová, kráčať s dobou, transparentná. Ponúkať priestor pre šport, zábavu, tanec a hry. Mala by vedieť vždy pomôcť, vedieť počúvať a byť otvorená nápadom mladých ľudí, mať dostatočné finančné zabezpečenie. Mládežnícki pracovníci by mali byť pre deti vzorom, inšpiráciou a autoritou.

II. UČIŤ SA ČI NEUČIŤ? To je otázka

  1. 1. Takmer presná polovica mladých ľudí (49,1%) má skúsenosti s mimoškolskými aktivitami. Druhá, o niečo väčšia (51 %) takúto skúsenosť nemá. Najčastejšie si mladí ľudia spájajú mimoškolské aktivity s Kompraxom, animátorstvom, s prípravou letných táborov, s realizáciou športových aktivít, respektíve skautingom, finančnými zbierkami, zbermi papiera, doučovaním a inými.
  2. 2. 86% opýtaných mladých by malo záujem o neformálne vzdelávanie. Ostatní nemajú záujem z najčastejšieho dôvodu, ktorým je nedostatok času, alebo sa im len jednoducho nechce. Niektorí sa chcú prioritne zamerať na formálne vzdelávanie a vybudovať si kariéru.

O práci s mládežou, fungovaní mládežníckych organizácií, o ich vzájomnej spolupráci a financovaní prezrádzajú viac výsledky dotazníkov určených pracovníkom s mládežou:

DOTAZNÍK PRE PRACOVNÍKOV S MLÁDEŽOU

Obsahoval 14 tematických a 5 identifikačných otázok

IDENTIFIKAČNÉ OTÁZKY:

Spolu odpovedalo 239 pracovníkov s mládežou, prevažne vo veku od 18- 30 rokov, zväčša vysokoškolského vzdelania. Najväčšie zastúpenie mal Bratislavský kraj, najmenšie Nitriansky a najviac respondentov zastupovalo organizácie ako Ideálna mládežnícka politika a o niečo menej, Detskú organizáciu Fénix.

TEMATICKÉ OTÁZKY:

  1. Práca s mládežou by sa mala zamerať aj na nové, netypické témy, akými sú zamestnanosť, sociálne začleňovanie, zdravie a i.si myslí takmer 88% mládežníckych pracovníkov. Okrem toho považujú za nutné riešiť s mladými ľuďmi aj témy ako ľudské práva, práva nenarodených, starých, emigrantskú politiku, sociálne siete, virtualizmus doby, narábanie s financiami, základy slušného správania a iné. Niektorí si myslia, že tieto témy sa bežne riešia a nie sú netypické, ani nové.
  2. Takmer dve štvrtiny – až 71,5% mládežníckych pracovníkov si myslí, že organizácie pôsobiace v práci s mládežou by mali byť schopné dokázať efektivitu svojho pôsobenia. Podľa viacerých je potrebné nájsť vhodný spôsob ako merať efektivitu práce s mládežou, ale mnohí si tiež myslia, že efektivita pôsobenia je niečo, čo môže tlačiť organizácie do čísel a výkonov, prípadne, že výsledky práce s mládežou sú často nemerateľné, lebo  práca s ľuďmi nie je výroba „tovaru“ alebo že výsledky prichádzajú až po čase. Mnohí tvrdia, že dôkazom efektivity je členská základňa.
  3. Podľa väčšiny opýtaných- 66,1% by tlak na dosahovanie pozitívnych výsledkov mohol viesť k organizovaniu aktivít, kde tieto výsledky budú skôr pravdepodobné. Na druhej strane viacerí (31,4%) nevnímajú tlak ako pozitívnu motiváciu. Podľa nich by tlak viedol skôr k vykazovaniu nepravdivých údajov a robili by sa aktivity pre aktivity, aby sa naplnil plán., lepšia je motivácia, otvorenie možností a podpora. Tlak na dosahovanie pozitívnych výsledkov pri organizovaní aktivít podľa nich nie je tá správna cesta.
  4. Viac ako polovica, až 52,7% pracovníkov s mládežou skôr nesúhlasí, respektíve vôbec nesúhlasí s tvrdením, že práca s mládežou sa venuje prevažne mládeži bez vážneho znevýhodnenia. Práca so znevýhodnenou mládežou je v primeranom pomere k práci s ostatnou mládežou, ale vždy závisí od konkrétnej organizácie a jej cieľov. Viacerí si myslia, že práca so znevýhodnenou mládežou je vo všeobecnosti viac podporovaná, napriek tomu, že aj “bezproblémová mládež” čelí mnohým rizikám.
  5. 64% respondentov skôr nesúhlasí, respektíve vôbec nesúhlasí, že v sektore práce s mládežou chýba jednotná identita v zmysle kto sme, čo robíme, s akým cieľom, pre koho a s akým dopadom. Jednotlivé organizácie pracujúce s mládežou majú jasnú identitu, každá organizácia sa snaží zadefinovať si svoje ciele a treba chrániť rôznorodosť činnosti pre mládež. V sektore práce s mládežou v globále sa nedá dosiahnuť jednotná identita.
  6. Na Slovensku je dostatok informácií o organizáciách, ktoré pôsobia v práci s mládežou. S týmto vyjadrením opäť nesúhlasí, alebo skôr nesúhlasí až 65,7% mládežníckych pracovníkov. Je potrebná propagácia, nie všeobecná, ale o konkrétnych aktivitách smerom k verejnosti. Kto hľadá, nájde, ale vo všeobecnosti chýba jednotný systém propagácie činnosti detských a mládežníckych organizácií.
  7. 77,4% lídrov skôr súhlasí, alebo celkom súhlasí, že vždy nie je možné, aby boli mladí ľudia priamo zapojení do všetkých fáz projektov alebo aktivít. Je potrebné, aby boli mladí ľudia zapájaní do aktivít postupne a aby získavali potrebné zručnosti. Nie je možné ich hneď zapojiť do každej aktivity, všetko závisí od ich zručností.
  8. Že v práci s mládežou chýba širšia spolupráca s inými sektormi a špecialistami viac menej súhlasia takmer tri štvrtiny mládežníckych lídrov (73,2%). Niektorí vnímajú prvok “hrania sa na vlastnom piesočku”. Je potrebná podpora spolupráce organizácií so školami, pedagogicko- psychologickými poradňami a pod. Mnohé organizácie majú kvalitne vybudovanú spoluprácu, niektorí nedokážu ovplyvniť ochotu a chuť iných organizácii spolupracovať.
  9. 65,7 %, opäť prevažná väčšina súhlasí s názorom, že príliš prísne pravidlá bezpečnosti a predchádzania rizík vedú k zníženiu kreativity a inovácií aktivít práce s mládežou. Tieto pravidlá sú často zväzujúce, obmedzujúce, bránia realizácii niektorých aktivít. Na druhej strane sú šikovní vedúci, ktorí nepoznajú obmedzenia a vedia robiť zaujímavé aktivity vďaka svojej kreativite. V každom prípade najdôležitejšia je bezpečnosť detí a ochrana ich zdravia.
  10. Financovanie práce s mládežou, ktoré vyžaduje vyspelý manažment organizácií a inštitúcií, znevýhodňuje menšie organizácie. S týmto názorom sa úplne alebo takmer úplne stotožnilo viac ako 79% (79,1%) mládežníckych vedúcich. Vo väčšine prípadov fungujú malé organizácie len na báze dobrovoľnosti a na laikoch. S takýmto organizačným tímom je potom ťažké uspieť v konkurencii profesionalizovaných organizácií. Malé organizácie nedisponujú financiami na zamestnanie ľudí na plný úväzok a venujú sa tak aktivitám len vo svojom voľnom čase a na úkor svojich financií. Sú mnohí nadšenci, ktorí chcú realizovať malé projekty, komplikovaná administrácia im v tom bráni. Bolo by vhodné možno zjednodušiť niektoré žiadosti na mikroprojekty.
  11. 70,3% respondentov by do sektora práce s mládežou zaradilo a teda aj financovalo nové organizačné formy ako napr. neformálne skupiny mladých ľudí. Podľa mnohých, toto si vyžaduje rozsiahlu diskusiu. Na jednej strane by bolo dobré podporovať inovatívne nápady neformálnych skupín, na druhej strane, viacerí si nevedia predstaviť zodpovednosť za im zverené finančné prostriedky. Financovanie musí mať svoje jasné pravidlá a jasnú štruktúru.
  12. Len o niečo viac ako polovica mládežníckych lídrov (56,5%) sa nestotožňuje s názorom, že povolanie “pracovník s mládežou” a “vychovávateľ” majú v princípe rovnaké kompetencie. Druhá, menšia polovica (40,6%) s týmto tvrdením súhlasí, alebo súhlasí aspoň čiastočne. Podľa viacerých je pomenovanie pracovník s mládežou sympatickejšie, jeho vzťah s mládežou je viac menej rovnocenný, priateľský, chápe sa ako koordinátor, úloha vychovávateľa je skôr ako profesia, má svoje pravidlá, musí dodržiavať povinnosti, nariadenia. Pracovník s mládežou je chápaný neformálne, svoje aktivity stavia na osobnom vzťahu a priateľstve.
  13. Hoci väčšina respondentov, presne 76,6% súhlasí s tvrdením, že financovanie práce s mládežou je stále viac závislé len od verejných financií, niektorí zastávajú názory, že tieto financie sú absolútne nepostačujúce, že je potrebné získavať prostriedky od sponzorov, z členských príspevkov. Sponzorské od súkromných podnikateľov si vyžaduje presvedčivosť a vysokú kvalitu podujatia. Mnohí sú financovaní z cirkvi, veľa aktivít hradia rodičia. Jednoznačne štát by mal financovať prácu s mládežou, ktorá je jeho budúcnosťou.
  14. Len niečo viac ako polovica- 54% MP si myslí, že práca s mládežou by mala viac rozvíjať politickú participáciu mladých ľudí (špeciálne znevýhodnených skupín: účasť na voľbách, tvorba petícií, pôsobenie v rôznych projektoch a hnutiach a i.) Necelá polovica naopak s týmto názorom nesúhlasí a nemyslí si že politika patrí k práci s mládežou. Je potrebné hovoriť o politickej participácii mladým, podporovať ich, ale nemala by byť nosnou časťou práce s mladými. Treba ich viesť k samostatnosti a samostatnému mysleniu.

Ešte raz na záver všetkým ďakujeme. Výstupy z online konzultácií budú zahrnuté do tvorby záverečného materiálu, ktorý bude jedným z výstupov IV. cyklu štruktúrovaného dialógu na Slovensku. Pripravovaný materiál bude jednak obrazom stavu práce s mládežou na Slovensku, čo je dôležitejšie, bude obsahovať súbor odporúčaní ako zlepšiť tieto nedostatky a umožniť lepšie postavenie mladých ľudí v spoločnosti.

Pridať komentár
Projekt je podporený z programu Erasmus+ a Programov PRE MLÁDEŽ na roky 2014 – 2020 Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.