Ako to vidia naši Ambasádori?? Časť druhá. Majka a Mady. - Zajednolano.sk

Ako to vidia naši Ambasádori?? Časť druhá. Majka a Mady.


DSCN3159

Majka Kullová, pochádza z Čierneho na Kysuciach, študuje v Bratislave:

„Na tejto planéte žijeme už stovky rokov. Žijeme vo viac i menej známych dedinách, väčších i menších mestách a spoločne vytvárame jedinečný národ. Riešime množstvo problémov a snažíme sa neustále hnať dopredu.“ Týmito slovami môžeme charakterizovať každú krajinu na svete. A hoci v rôznych krajinách nájdeme rôzne stavby, prírodu a zvyky, je jedna vec, ktorá je spoločná pre všetky miesta na Zemi – človek.

Človek je tou dvojnohou bytosťou tvoriacou dejiny, prítomnosť aj budúcnosť. Človek svojimi rozhodnutiami formuje a ovplyvňuje život seba a životy ľudí vo svojom okolí. Na Slovensku žije takmer 5,5 milióna obyvateľov. V roku 2015 žijeme práve tu a v rámci parlamentnej demokracie môžeme rozhodovať o tom, čo je a bude. Výnimkou nie sú ani mladí ľudia, ktorí tvoria veľkú časť obyvateľov a môžu svojimi názormi ovplyvňovať politiku. Alebo nie? Som ako mladý človek schopná rozhodovať? Chcem vôbec ako mladý človek rozhodovať?

Odpovede na predošlé otázky nám prináša jedinečný projekt „Za jedno lano“, ktorý je realizovaný v rámci programu Európskej komisie – Erasmus+, Akcia 3.72 – Štruktúrovaný dialóg v oblasti podpory reformy politík. Môžeme hovoriť o dvoch brehoch rieky. Jedným sú mladí ľudia, ktorí by sa mali zaujímať o riešenie problémov vo svojom okolí, vo svojej krajine. Druhým sú tvorcovia politík, ktoré by mali presne tieto problémy riešiť. No riešenie neprichádza samo od seba. Na tvorbu riešení a návrhov potrebujeme komunikáciu. Aby bolo možné problém zadefinovať, je potrebné pozerať sa naň z viacerých strán. Ak sa jeden problém týka mladých ľudí aj tvorcov politiky, je jediným riešením spoločná diskusia, v ktorej sa obe strany počúvajú, argumentujú a prinášajú nové pohľady.

Projekt „Za jedno lano“ je mostom týchto brehov. Vďaka štruktúrovanému dialógu je možné vytvoriť priestor pre mladých ľudí vyjadriť svoj názor a pohľad na reálnu situáciu v obci, meste či krajine. Je to príležitosť i pre druhú stranu, ktorá získava pohľad mladého človeka, voliča. Aby bolo možné projekt realizovať a zabezpečiť všetky dôležité veci pre stretnutie mladých ľudí a tvorcov politiky, potrebujeme tím ľudí, ktorí sa v danej téme pohybujú a sú ochotní venovať svoj čas práve budúcnosti. Časť tohto tímu sa stretla i v Banskej Bystrici na „Štartéri“, kde naplánovali harmonogram stretnutí a diskutovali o možnostiach projektu a ďalších potrebných bodoch. Vytvorili sieť ambasádorov, ktorí budú dohliadať a zabezpečovať stretnutia v rôznych mestách po celom Slovensku. Jedným z ambasádorov som sa stala aj ja a teším sa na to, keď sa s tebou stretnem na štruktúrovanom dialógu v tvojom meste.

Mady Remjarová, Nitra:

SLADKÝ ŽIVOT STREDOŠKOLÁKOV

Každý z nás by si mal uvedomiť, aké šťastie vlastne má. Sme na strednej, niektorí z nás len nedávno prekročili vek dospelosti, celý život máme pred sebou. Našim jediným a zároveň najväčším nepriateľom je škola, ktorá nás ničí každý deň a netrpezlivo čakáme na ten neskutočne krátky víkend. Ach, koľko krát sme si všetci povedali, nech sa víkend vymení s týždňom, nemám pravdu?

Tá radosť s akou v piatok opúšťame školu sa nedá opísať. “Intrákoví” majú už podľa mňa problém rozlišovať názov domov od internátu a toho skutočného domova, a práve ten úžasný piatok im pripomína, kde skutočne patria. My všední sa tešíme na víkend hlavne kvôli spánku a zábave. Asi nie som jediná, ktorá si často povie, že sa stihne naučiť v nedeľu a v nedeľu to odloží na pondelok do autobusu a v autobuse zistí, že sa jej pri čítaní točí hlava, tak to radšej odloží. Reakciu “My píšeme test???!!” vám asi predstavovať nemusím a v tom nás napadne, že sme asi mali pretrpieť závraty na ceste do školy. Všetci chceme byť dospelí, no nikto nechce zostarnúť.

Všetci chceme zažiť dobrodružstvo, cestovať, zarábať a byť na lukratívnych pracovných miestach ale nikomu sa nechce učiť. Všetci chceme ľudí presvedčiť, že sme niekto, ale málokto sa odváži otvoriť ústa. Sme mladí, sme krásni, sme plní života, no napriek tomu často hľadáme východisko zo žiaľu. Presviedčame samých seba o krásach života, o spôsobe , akým by sme svoj život mali žiť, ale často krát to všetko stroskotá na neznámych dôvodoch. Nevieme prečo, len vieme, že to nevyšlo.

Práve preto by sme si mali uvedomiť, že teraz sme vo veku, kedy máme robiť hlavné rozhodnutia, uskutočniť plány. Teraz si máme vybrať, či chceme byť úspešní vo svojom živote. Ak nie teraz, tak kedy potom? Zajtra? O týždeň? O desať – dvadsať rokov? Máme pocit, že roky sú večnosť ale opak je pravdou. Ak neurobíme rozhodnutie dnes, tak o dvadsať rokov budeme len plakať, že sme sa nerozhodli. Mali by sme všetci využiť výhody, ktoré s našim vekom máme. Nejde len o to, že už môžeme mať vodičák, či legálne piť alkohol, ide o to, že keď sa rozhodneme ešte budeme mať šancu zmeniť naše rozhodnutie. Napraviť chyby a neľutovať ich. Buďme šťastní, že sme stredoškoláci, užívajme si voľnosť, ale nezabudnime na povinnosti. Ak povinnosti znesieme teraz, neskôr ich bude menej. Verte mi.

Pridať komentár
Projekt je podporený z programu Erasmus+ a Programov PRE MLÁDEŽ na roky 2014 – 2020 Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.