Ako to vidí naša Ambasádorka Nina a jej spolužiak Miloš? Časť tretia. Nina a Miloš. - Zajednolano.sk

Ako to vidí naša Ambasádorka Nina a jej spolužiak Miloš? Časť tretia. Nina a Miloš.


27

Nina Danišová, pochádza z Veľkých Bielic, študuje v Partizánskom:

Moje rozhodnutie byť súčasťou projektu Za jedno lano ovplyvnil práve okrúhly stôl, ktorý sa konal v Partizánskom. Počas dvoch dní sa nás ľudia z projektu  pýtali, čo by sme chceli v našom meste a regióne zmeniť a ponúkali nám dostupné riešenia. Práve preto som si povedala, že stojí za to stať sa ambasádorkou a sčasti sa podieľať na zlepšení situácie mladých ľudí na Slovensku.

 

Mám veľké šťastie, že som práve kvôli tomuto projektu spoznala ľudí, ktorí to vidia rovnako. Teenagerov, ktorí pochopili, že zmena sa neurobí sama. Uvedomili sme si, že za tým musí niekto stáť, a že skupina dokáže viac. Nechceme sa ďalej pozerať na našich pasívnych spolužiakov, ktorí hovoria o tom, čo všetko je zlé a sami nič neriešia.  Pochopili sme, že Slovensko potrebuje aj pohľad mladého človeka, ktorý chce svojimi nápadmi meniť okolie.   V rámci projektu Za jedno lano chceme budovať priestor na komunikáciu medzi politikmi a mladými ľuďmi.  Som veľmi rada, že máme príležitosť vytvoriť niečo, čo napomáha mladému človeku rozhodovať o veciach, ktoré sa ho týkajú a prispievať k zlepšovaniu života v krajine a v regióne, kde žije.

Miloš Kubica, pochádza z Kolačna, študuje v Partizánskom:

Volám sa Miloš, som študent gymnázia, ktorý hľadá to správne začlenenie v dnešnej spoločnosti, majúcej stále novšie a revolučnejšie názory a myšlienky ako v minulosti. Teraz sa hovorí, že je demokracia a každý by mal mať možnosť vyjadriť svoj názor. Vlastne už len dieťa v matkinom lone je súčasť spoločnosti a aj ono by malo mať právo na život. Každý teraz vraví, že nie je rasista. Je to pravda, už síce neodsudzujeme ľudí preto, že majú inú farbu pleti, ale preto, že sa škaredo obliekajú, sú chudobnejší, zle vychovaní… Len sa tomu smejeme a týchto ľudí zďaleka obchádzame.
Keď viem, čo je spoločnosť zač, radšej by som do nej nepatril, ale nie všetci sú takí povrchní. Sú ľudia, ktorým záleží aj na iných a nie len na sebe a peniazoch, ktoré berú aj tým najchudobnejším. Som rád, že v našom meste je veľa organizácií a spoločenstiev, ktoré myslia aj na názory mladých. Spomenul by som Mládežnícky parlament mesta Partizánske snažiaci sa pozerať na veci aj z iného pohľadu. Patrí sem aj mestská knižnica či jazyková kaviareň pomáhajúce mladým ako som ja vo vzdelávaní a otvárajú nám brány do sveta. Napokon by som spomenul pastoračné centrum na Šípku, kde sa starajú aj o duchovný rast malých i veľkých, vďaka čomu môžeme získať nový pohľad na veci, o ktorých sme si mysleli, že sú neriešiteľné. TOTO je spoločnosť, kde by som chcel patriť a miesto, kde môžem vyjadriť slobodne svoj názor v čase, keď ľudstvo zabúda, na čo slúži rodina, ktorá je vlastne jej základom. Veď predsa: „SPOLOČNE SME SILNEJŠÍ !“

Pridať komentár
Projekt je podporený z programu Erasmus+ a Programov PRE MLÁDEŽ na roky 2014 – 2020 Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.